pre PITASH 12/10/2007, 15:16
Spoločnosť Intel vyvinula nový mikroprocesor, ktorý je schopný spracovávať údaje takou rýchlosťou ako celé dátové centrum - zatiaľ čo spotrebováva energiu jednej priemernej žiarovky. Najväčší svetový výrobca mikroprocesorov a integrovaných obvodov v nedeľu oznámil, že vyvinul programovateľný mikroprocesor s výkonom 1 teraflop, ktorý dokáže vykonať zhruba trilión operácií za sekundu. Čip má 512 jadier, pričom každé je taktované na 3,16 GHz frekvenciu. Spotreba čipu je len 62 wattov. Podobne výkonný superpočítač, vybudovaný v roku 1996 vo výskumnom ústave štátneho úradu pre energiu Sandia, zaberal rozlohu 180 metrov štvorcových, používal takmer 10 000 procesorov Pentium Pro a spotrebovával viac než 500 kW energie.
Mikroprocesor spoločnosti Intel je stále vo výskumnej fáze, jeho vývin však predstavuje dôležitý prielom v priemysle, zameranom na získanie najväčšieho výkonu pri najnižšej spotrebe energie. Rovnováha medzi výkonom a účinnosťou je integrálnou súčasťou Moorovho zákona - prognózy, ktorú sformuloval v roku 1965 spoluzakladateľ Intelu Gordon Moore. Moorov zákon vychádza z empirického pravidla, že zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje každých 24 mesiacov, pričom cena ostáva konštantná.
Minulý mesiac nezávisle od seba, Intel i spoločnosť International Business Machines Corp. vyhlásili, že vynašli spôsob, ako nahradiť problémové, no dôležité súčasti konštrukčných materiálov tranzistorov na počítačových čipoch, ktoré pri miniaturizácii rozmerov elektronických obvodov čipu prepúšťajú príliš veľký elektrický prúd. Intel prisľúbil, že predstaví nový mikroprocesor tento týždeň, hoci sa v súčasnej forme nemusí nikdy dostať na trh. Proces výroby čipu je príslovečným konštrukčným zázrakom a zatiaľ nie je isté, či je k dispozícii dostatočne inteligentný operačný systém, ktorý by ho vedel riadiť.
"Snažíme sa pozdvihnúť výkonnosť mikroprocesorov na novú úroveň. To je to, čo nás motivuje," povedal Justin Rattner, jeden z hlavných vývojárov Intelu. Prvé aplikácie nového druhu mikroprocesora budú zrejme v dátových centrách, superpočítačoch, komunikačných infraštruktúrach a v rámci vedeckého výskumu. Iné formy využitia by mohli zahŕňať umelú inteligenciu, realistické 3-D modelovanie a real-time rozpoznávanie reči.
